PIVNICA ČAJKOV

Rozhovor s Marekom Uhnákom o Peseckej leánke

Aké sú tvoje prvé spomienky na Peseckú leánku? Ako sa v tvojom detstve a mladosti na Peseckú pozeralo okolie, v ktorom si vyrastal?

V našich viniciach mala Pesecká leánka vždy najväčšie zastúpenie.  Bolo len otázkou času,  kedy ma neustála práca s Leánkou vo vinohrade aj v pivnici  donúti zamýšľať sa nad ňou hlbšie.  Bohužiaľ,  kultúra a vplyv socialistického systému v našom regióne dotlačili túto odrodu v osemdesiatych rokoch minulého storočia do role tvorcu množstva.  Prioritou väčšiny vinohradníkov v socializme bolo vyprodukovať čo najviac hrozna bez ohľadu na kvalitu a následne ho predať do vinárskych závodov. S príchodom 90-tych rokov bol pohľad na vinohradníctvo a vinárstvo ešte stále značne zdeformovaný socializmom. Prioritou bola stále kvantita. Pomaly však dochádzalo k zmenám. Čoraz menej hrozna sa predávalo do vinárskych závodov a začalo sa dorábať viac regionálneho vína. Všetky novovznikajúce vinárstva sme začínali od nuly a riešili sa najmä organizačné problémy. Na nejaké hlbšie uvažovanie o víne nebol v deväťdesiatych rokoch na Slovensku čas ani priestor. Peseckú leánku  sme dlho považovali za samozrejmosť. Mal ju každý vinár v regióne, rodila veľa a stabilne. Dokázala dať kvalitné vína aj pri nižšej cukornatosti v chladných ročníkoch.  Keďže ju však väčšina spotrebiteľov mimo nášho regionú nepoznala, víno z Peseckej leánky často skončilo ako anonymné sudové víno. Až na výnimky sa neflašovalo a nepredávalo  ako samostatné odrodové víno s etiketou.  Nikomu z nás vtedy jednoducho nenapadlo tento stav prehodnotiť, alebo dokonca aktívne ho zmeniť. Taká bola doba.

Kedy si si začal uvedomovať jedinečnosť tejto odrody?

Počas štúdia na vinárskej škole v Modre. Pri prácach v školských a aj okolitých Modranských vinohradoch som si začal všímal, že Pesecká leánka sa tam takmer vôbec nenachádza. Pozorovaním som prišiel k záveru, že to, čo ja doma pokladám za bežné a samozrejmé, môže byť inde vzácne a nevšedné. Začal som si uvedomovať, že za tak veľkým rozšírením Peseckej leánky u nás v regióne muselo niečo byť. Musel byť na to nejaký dôvod  a chcel som sa ho dozvedieť. Pravdepodobne vtedy sa to začalo. Z Peseckej som si spravil doslova pokusného králika.
V priebehu nasledujúcich rokov som si pri nej vyskúšal všetky možné aj nemožné kombinácie výrobných postupov, od prísne reduktívnych až po oxidatívne, množstvo prípravkov, moderných technológií, kombinácií hrozna z rôznych viníc, či kupáží hotových vín, až po krkolomné dopestovanie cibéb. Bolo to hektické obdobie.

Čo bolo výsledkom tohto obdobia?  Nejaké všeobecné poznanie, alebo konkrétne víno? Čo sa dialo po tomto hektickom období?

To, že sa v našom kraji Pesecká leánka pestovala a vysádzala vo veľkom množstve, bol teda jasný fakt. Pochopiť prečo tomu je tak, na to bolo potrebné začať sa pozerať na problematiku veci v širšom kontexte a z dlhšieho časového intervalu. Pri vinohradoch a víne skúmanie krátkych nespojitých úsekov bez hlbších súvislostí nám len málokedy ukáže celý obraz.

Vďaka obdobiu plného skúšania som pochopil, že odroda ani terroir sa prispôsobiť nedajú. Neexistuje žiadne automatické prenesenie charakteru miesta do vína. Dôležitá je mentálna úroveň, na ktorej vinár chápe súhru elementov vo svojom okolí. Schopnosť vnímať pôdu, polohu vinohradu, vinič, mikroklímu, charakter človeka, dedičstvo a čas je podstatou pre uchopenie celku, ktorý v skratke nazývame terrior.

Začal som sa zaujímať o históriu jednotlivých viníc, o spôsob akým vznikali, kto ich vysádzal, o pôvod sadeníc, o priebeh života v regióne. Začal som sa zamýšlať nad svojou vinohradníckou a vinárskou praxou v širších súvislostiach, ale napríklad aj nad históriou mojej rodiny a životom ako takým. Výsledkom nebolo teda jedno konkrétne víno, ale zmena uhlu pohľadu na život.

Ako by si charakterizoval vinohradnícku oblasť, z ktorej pochádzaš?

Čajkov a okolité vinohradnícke obce patria medzi najsevernejšie oblasti pestovania viniča v strednej Európe v náročnom klimatickom prostredí Štiavnických vrchov, ktoré sú pozostatok 15 miliónov rokov starého stratovulkánu Sitno, ktoré svojím podložím zo sopečného popola a južne orientovanými svahmi vytvárajú ideálne prostredie na pestovanie viniča. Zároveň však uzatvárajú Podunajskú nížinu a vytvárajú tak prirodzenú klimatickú bariéru, spôsobujúcu náhle zmeny a výkyvy počasia, pozitívne aj negatívne.

Prečo si podľa teba našla Pesecká zrovna svoje miesto na úpätí Štiavnických vrchov?

Leánke spoločné súžitie s tufovými pôdami veľmi vyhovuje, vie využiť akumulačnú schopnosť tufu pútať teplo na lepšie dozretie. Má bujný vzrast, nemá problém sa dostať do najhlbších častí podložia a v suchom roku čerpať spodnú vodu a mineralitu, ktorú vie pretaviť do vína. No kľúčovými vlastnosťami, ktoré poskytuje, je stavba jej strapca, schopnosť skôr dozrievať, odolnosť voči chorobám, (vďaka silnejšiemu listovému pletivu) a častým dažďom na jeseň, ktoré boli tak typické pre náš región. Zrážková fronta sa zväčša zastavila, oprela o Štiavnicke vrchy, a preto aj slnečné jesene často striedali dažde, čo samozrejme malo priame následky na dozrievanie a zdravotný stav hrozna (hnitie).
Neskoršie dozrievajúce odrody tak, ako aj odrody s hustými nabitými strapcami. sa museli často obrať skôr, kvôli napadnutiu plesňami a hnitiu. Výsledok boli vína s tvrdými kyselinami a nedozreté. Naproti tomu Pesecká Leánka so svojím redším strapcom, ktorý v sebe nedržal vlhkosť, nehnil a ani nepotreboval taký dlhý čas na dozretie , podávala najkrajšie vína pri nižších cukornatostiach. To bola kombinácia, ktorú sa nedalo prehliadnuť a moji predchodcovia to perfektne využili. Navyše vďaka bujnému vzrastu a hrubému drevu Leánka ľahšie prekonávala silné zimy, na svahoch pod Sitnom dosahujú  mrazy aj -30°C. Dôvod „prečo“, bol teda jasný.

Ešte stále existujú niekedy vo vinohradoch dohady, či sa pri konkrétnej rastline jedná o podklon  Peseckej, alebo je to už Bratislavská leánka. Prečo stále ešte toľko nejasností?

Otázka, ktorá sa začala postupne pri Peseckej leánke vynárať, je jej rôznorodosť. Rozdiely v rastlinách jednotlivých vinohradoch a vín z nich boli tak evidentné, že nešli prehliadnuť.  Objavovali sa problémy pri identifikácii toho, čo je a čo nie je Pesecká leánka. Spočiatku som bol presvedčený, že sa jedná o rôzne klony k nám prinesených štepov Feteascy regaly z Rumunska, no pravý dôvod rozmanitosti objasnila až „stará pamäť“ a jednoduchý sedliacky rozum. Začal som sa pýtať starších ľudí ako sa vysádzali vinice a z kade sa bral výsadbový material. Po druhej svetovej vojne až do rozmachu socializmu spoločnosť na dedine fungovala inak ako dnes. Nikto nebol len vinohradníkom alebo len vinárom. Vtedajšie fungovanie ľudí bolo postavené na forme sebestačných gazdovstiev, kde každá vinohradnícka a vinárska rodina mala aj dobytok, sliepky, husy, poľnohospodárske pole. Gazdovia si zväčsa nechodili kupovať drahé sadenice do obchodu ako dnes, mali inú životnú filozofiu. Bežne sa sadenice pestovali a množili priamo v jednotlivých gazdovstvách, ktoré medzi sebou komunikovali a spolupracovali. Materiál na štepenie a množenie  bol často preberaný z iných, nielen vlastných viníc. Práve toto rozmnožovanie, či už priame, ale aj nepriame, prinieslo takú rôznorodosť a diferenciu do viníc.

 

Dodnes nejaký presný vedecký výskum jednotlivých klonov Peseckej leánky ešte stale neprebehol. Dá sa len na základe zbežných pozorovaní urobiť nejaký predbežný záver, o koľkých hlavných podklonoch leánky hovoríme?

Dnes možeme u nás v regióne hovoriť o štyroch hlavných podklonoch Peseckej leánky, ktoré sú od seba aj vizuálne odlišné. Nachádza sa tu však aj množstvo ich derivátov s jemnými odchylkami, ktoré vznikali ako dôsledky prispôsobovania sa rastliny konkrétnej polohe. Natíska sa tu prirodzene otázka, či u nás v regióne ešte stále môžeme zjednodušene hovoriť o jednej odrode, o jednej Leánke z Peseku, o jednej Feteaskej regale z Transylvánie, alebo či dozrel čas začať hovoriť o Čajkovsko – Tekovskom ENDEMITE.

Najodlišnejšie podklony, ktoré registrujem, som si dovolil stručne zhrnúť čisto pragmaticky a charakterovo,(nie botanicky/taxonomicky):

VENUS žltý podklon. Najmenej úrodný a vzrastom aj menej bujný. Tenšie prúty vytvárajú aj najredší ker. Má zo všetkých štyroch podklonov najmenšie pevné bobule aj dužinu, so sýto-žltým sfarbením, najredší a najmenší strapec. Tento podklon je aktuálne najmenej zastúpený a najčastejšie nachádza v najstarších viniciach 45r+, v najhornejších prémiových polohách s dostatkom slnečného svitu, no nedostatkom spodnej vody čo má za následok hlbší koreňový systém a dôsledky s ním spojené. Vína sú minerálne, najmenej ovocné, no mohutne štrukturované, najplnšie s potenciálom a najhodnotnejšie vyjadrujúce miesto pôvodu. V suchých rokoch nižšia kyselinka.

CERESzelený podklon. Najúrodnejší a najbujnejší vzrastom. Hrubé lianovité prúty dorastajú behom roka na slovenské pomery k netypickým dĺžkam . Najhustejšie a najväčšie strapce z peseckej, sýtozelené sfarbenie aj pri dozretí. Veľmi tenká priehľadná šupka a tekutá dužina. Vína ľahšie, veľmi ovocné, s typickou leánkovou kyselinkou. Zároveň je aj náchylnejší na hubové choroby v rámci Leánok. Prevažne sa vyskytuje v hlbokých úrodnejších  a trochu zamokrených polohách.

Toto sú vzhľadom a aj chuťou asi dva najodlišnejšie podklony nasledujúce dva podklony sú pravdepodobne ich kombinácie:

   GRÁCIAžltozelený podklon. Kombinácia  prvých dvoch klonov. Viac prevláda charakter žltej Leánky. Z pohľadu vinohradníka asi najuniverzálnejší a najvyváženejší podklon . Stredne veľký strapec nie veľmi hustý, vzdušný, dobre dozrieva a dáva veľmi vyvážené všestranné víno, ktoré zhmotňuje všetky pragmatické ,ale aj hodnotové predstavy.

      JUNO zelenožltý podklon.  Najviac až identicky pripomína pôvodný kultivar Feteascej regaly, ktorá sa dnes  k nám nosí ako štepy z Rumunska. Viac prevláda charakter zelenej leánky aj vo vzraste kra, strapcov, ale aj v charaktere vína, ktorý je veľmi podobný prejavom maďarským a rumunským leánkam. Vyskytuje sa najmä vo viniciach vysadených po 90 rokoch.

Ako by si teda charakterizoval vína z Peseckej leánky ?

Vína z Peseckej -Čajkovskej leánky teda ťažko nejako jednotne charakterizovať. Zovšeobecnene možno povedať, že názov, ktorý dostala-„leánka“ teda dievčinka, ju vystihuje asi najlepšie. Kvôli jemnejšej štruktúre zrejme nikdy nebude „veľkým vínom“ ani nemá a nemala by byť. Jej miesto a rola v našom kraji bola iná. Je jemná, rozmarná, elegantná, no nie plytká či jednoduchá. Patrí na každodenný stôl ako základný element života v našom kraji – CHLIEB a VÍNO. A pretože jej pôvab a nevšednosť jej umožňujú byť každodennou radosťou bez rutiny, je Leánka darom, ktorý ju v skutočnosti robí „väčším „ a dôležitejším vínom, ako by sa na prvý pohľad zdalo.